Muzikoterapii sa venujeme od roku 2002
Hudba je nástroj, “ladička” nielen nášho tela, ale aj skupiny. Je ideálna na podporu rozvoja motoriky, komunikácie, kreativity, spolupráce a celkového zdravia človeka. Základný hudobný nástroj je naše telo. Preto je efektívne začať s rozvíjaním rytmiky najprv technikami, ktoré využívajú telo ako jednoduchý rytmický nástroj: bodypercussion, voicepercussion, postupne doplnené hrou na elementárne rytmické nástroje. Budeme ich spolu skúmať z pohľadu rozvoja kvality pohybu, tempa a jeho dynamiky.
Ukážeme si, ako využívať gravitáciu a váhu svojho tela. Cielenou zážitkovou formou si zistíte, ako je to s vašou schopnosťou striedať uvoľnenie a napätie (riadenie stresu), ako prežívame vypadnutie z rytmu (deja) a čo nám pomôže sa do neho vrátiť, prípadne ho vedome rozlíšiť a riadiť. Ako vytvárať jednoduché rytmické rôzne zamerané hry, bez nástrojov i s nástrojmi.
Cieľové skupiny:
pracujeme s ľuďmi s autizmom, s mentálnym/ telesným/ sociálnym znevýhodnením, s ľuďmi, ktorí majú rýchle pracovné tempo a potrebujú zrelaxovať a naučiť sa relaxovať. Pracujeme formou aktívnej aj pasívnej muzikoterapie, individuálne aj skupinovo.
Cena, čas, miesto - podľa individuálneho kontraktu (od 40 €).
Čo všetko dokáže hudba, keď pracujeme muzikoterapeuticky?
Hudba je forma univerzálnej globálnej reči, prenosu informácii (vrátane pocitov) a jej špecifikum ako formy komunikácie je, že vchádza priamo do podvedomia, obchádzajúc vedomie.
Aktívne hranie hudby, hlavne v skupine, má od počiatkov ľudstva kľúčový vplyv na formovanie života človeka a kolektívu. Tvorba hudby je podvedome prirodzená každému človeku.
Žiaľ, iba málokto v dnešnej populácii si to dostatočne uvedomuje. Tak prichádza populácia o veľkú časť potenciálu konštruktívneho využitia tohto nástroja.
Momentálne v kultúre dominuje skôr pasívne vnímanie hudby, navyše nie vždy v jej najzdravšej forme. Všetky deje v prírode a živote majú svoje charakteristické rytmy (frekvencie). Rozlíšenie charakteristického rytmu nejakého deja (procesu) nám ho umožňuje hodnotiť a porovnávať a následne týmto rytmom deje pretvárať (riadiť).
Garant muzikoterapie - Mgr. Anton Gúth ml.
“Hudbu vnímam ako hravý nástroj na spoznávanie prirodzených, rytmických, melodických a harmonických pravidiel sveta.
V užšom kontexte ako prostriedok cielenej práce pri osobnostnom rozvoji a muzikoterapii.”
– muzikoterapeut, učiteľ rytmiky a bubnovania, sociálny pracovník a hudobník. Založil hudobnú školu Rytmika, občianské združenie Zvuky cez ruky, kapely La3no Cubano a Drumstas.
Pracuje formou kurzov a workshopov Rytmiky pre rôzne cieľové skupiny (verejnosť, školy, firmy) od roku 2003.
Muzikoterapeuticky pracuje alebo pracoval s mentálne znevýhodnenými deťmi a dospelými, s deťmi s poruchou autistického spektra, s deťmi so sluchovým znevýhodnením, s klientami klubu Machovisko (IPéčko), s deťmi so sociálnym znevýhodnením, s utečencami, s telesne znevýhodnenými deťmi a dospelými, s deťmi s diagnózou CDKL 5.
Vo svojom prístupe využíva v praxi aj techniky improvizácie(G. Orff), drumcircle (Arthur Hull), eurytmie (E. Dalcroze), Sound work (W. Mastnak), rytmiky reči, bodypercussion, voicepercussion, tradičné rytmické vzorce slovenského folkóru, rytmiky Balkánu, Latinskej Ameriky a Západnej Afriky.
Vyštudoval odbor Sociálna práca na Univerzite Komenského v Bratislave, má ukončený aj špeciálny komunitný psychodynamický, psychoterapeutický výcvik SUR na Karlovej univerzite v Prahe, dlhodobý muzikoterapeutický výcvik garantovaný Českou muzikoterapeutickou asociáciou (CZMTA), viaceré expresívne a hudobno-pedagogické a terapeutické kurzy vo Francúzsku, Rakúsku, Čechách a na Slovensku.
Prednáša hudobnú propedeutiku a rytmiku vrámci jediného magisterského štúdia muzikoterapie v Česku a na Slovensku na univerzite v Olomouci.
Je spoluzakladateľ a momentálne podpredseda slovenskej asociácie muzikoterapie AMTS.
Dlhé roky spolupracuje s Rehabilitačnou ambulanciou Prof. MUDr. Anton Gúth CSc. st. - Univerzitná nemocnica Bratislava, Nemocnica akademika Dérera - Bratislava Kramáre.
Je zástupca šéfredaktora časopisu Rehabilitácia a zároveň vedúci vydavateľstva Liečreh, ktoré sa venuje vydávaniu odbornej literatúry v oblasti rehabilitácie a zástupcom riaditeľa v Ambulancii profesora Gútha.
V rámci ďalšieho vzdelávania študoval bicie nástroje na Bratislavskom Konzervatóriu.
Medzi jeho učitelov patria: Prof. Dr.Dr. Dr. Dr. Wolfgang Mastnak, PhDr. Matej Lipský PhD. (RCSS Tloskov), Doc. Mgr. Jirka Kantor - PhD. (Univerzita Olomouc), Prof. Em. MT. Joseph Moreno (Maryville University), Prof. PaedDr Vlado Labath PhD., PhDr. Ivan Pavlovič PhD., Doc. PhDr. Honza Kožnár PhD. (P.L. Bohnice Praha), Mgr. Jaroslava Zeleiova PhD. (Ústav Hudobnej vedy SAV), PhDr. Elena Amtmanová, Mgr. MgA. Zdeňek Šimanovsky, Bodenseeinstitut - AT: Insuk Lee, Južná Korea, Salzburg Orffschule: Manuela Widmer, Berlin: Karin Schumacher, Ursel Burek, AT- Cornelia Cubasch-König, Peter Cubasch, kurzy TaKeTiNa
Odborná literatúra
Slovenské a české publikácie z oblasti muzikoterapie a muzikofiletiky:
AMTMANNOVÁ, E., JAROSOVÁ, E. & KARDOS, T. (2007). Aplikovaná muzikoterapia. Dostupné na:
https://prolp.files.wordpress.com/2008/02/aplikovana_mt.pdf
BENÍČKOVÁ, M. (2011). Muzikoterapie a specifické poruchy učení. Praha: Grada, 155 s.
BENÍČKOVÁ, M. (2017). Muzikoterapie a edukace. Praha: Grada Publishing, 248 s.
FRIEDLOVÁ, M a kol. (2020). Muzikofiletické techniky v inkluzivní výuce. Olomouc: Univerzita Palackého v Olomouci, 94 s.
HOLZER, L. & DRLÍČKOVÁ, S. (2012). Celostní muzikoterapie v institucionální výchově. Olomouc: Univerzita Palackého, 233 s.
GAJDOŠÍKOVÁ ZELEIOVÁ, J. (2012). Psychodynamické aspekty muzikoterapie. Trnava: Typi Universitatis Tyrnaviensis, 232 s.
GERLICHOVÁ, M. (2015). Muzikoterapie v praxi. Příběhy muzikoterapeutických cest. Praha: Grada Publishing, 136 s.
GERLICHOVÁ, M. (2017). Hudba léčí. Muzikoterapie pro každého. Praha. Reprotisk, 56 s.
GERLICHOVÁ, M. (2020). Muzikoterapie v praxi. Příběhy muzikoterapeutických cest. 2. vyd. Praha: Grada Publishing, 168 s.
GÚTH, A. a kol. (2022). Liečebné metodiky v rehabilitácii. Bratislava: Liečreh, 424 s.
HALPERN, S. & LINGERMAN, H. A. (2005). Muzikoterapie – léčivá síla hudby. Bratislava: Eko-konzult, 194 s.
KANTOR, J., LIPSKÝ, M., WEBER, J. a kol. (2009). Základy muzikoterapie. Praha: Grada, 296 s.
KOMÁRKOVÁ, Š. (2021). Muzikopohádky. Praha: Portál, 103 s.
KRÁLOVÁ, E. & KANTOR, J. (2020). Hudobná terapia v rámci fyzioterapie. Trenčín: Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne, 117 s.
KRČEK, J. (2008). Musica Humana. Úvod do muzikoterapie, která vychází z anthroposofie Rudolfa Steinera. Hranice na Moravě: Fabula, 191 s.
LINKA, A. (1997). Kapitoly z muzikoterapie. Rosice u Brna: Gloria, 163 s.
MÁTEJOVÁ Z. & MAŠURA S. (1980). Muzikoterapia pri zajakavosti. Bratislava: SPN, 312 s.
MÁTEJOVÁ Z. & MAŠURA S. (1992). Muzikoterapia v špeciálnej a liečebnej pedagogike. Bratislava: SPN, 203 s.
MASTNAK, W. (1994). Zmysly, umenia, život. Prešov: Matúš, 159 s.
MORENO, J. J. (2005). Rozehrát svou vnitřní hudbu. Muzikoterapie a psychodrama. Praha: Portál. 128 s.
OSVALDOVÁ, M. (2015). Muzikoterapia ako intervenčný dynamizmus u osôb s postihnutím. Bratislava: IRIS, 206 s.
PEJŘIMOVSKÁ, J. & GAJDOŠÍKOVÁ ZELEIOVÁ. J. (2011). Dimenzie muzikoterapie. Trnava: Pedagogická fakulta TU v Trnave, 220 s.
ŠIMANOVSKÝ, Z. (2011). Hry s hudbou a techniky muzikoterapie ve výchově, sociální práci a klinické praxi. Praha: Portál, 246 s.
ŠKOVIERA, A. (2006). Kapitoly zo špeciálnej výchovy hudbou. Bratislava: MPC, 80 s.
VITÁLOVÁ, Z. (1999). Muzikoterapia. Bratislava: VM-Press, 155 s.
ZELEIOVÁ, J. (2002). Muzikoterapia – dialóg s chvením. Východiská, koncepty, princípy a praktická aplikácia. Bratislava: Ústav hudobnej vedy SAV, 310 s.
ZELEIOVÁ, J. (2007). Muzikoterapie – Východiska, koncepty, principy a praxe. Praha: Portál, 254 s.
Zahraničné publikácie:
ALDRIDGE, D. (Ed.). (2000). Music Therapy in Dementia Care, Jessica Kingsley Publishers.
ALDRIDGE, D. (2005). Music Therapy and Neurological Rehabilitation, Jessica Kingsley Publishers.
ALDRIDGE, D. & FACHNER, J. (2006). Music and Altered States (Consciousness, Transcendence, Therapy and Addictions), Jessica Kingsley Publishers.
ALVIN, J. (1984). Musiktherapie (Ihre Geschichte und ihre moderne Anwendung in der Heilbehandlung). Deutscher Taschenbuch.
AMERICAN MUSIC THERAPY ASSOCIATION – AMTA. (2000). Effectivness of Music Therapy Procedures: Docimentation of Research and Clinical Practice, American Music Therapy Association.
ANSDELL, G. (1995). Music for Life: Aspects of Creative Music Therapy with Adult Clients. Jessica Kingsley Publishers.
ANSDELL, G. (2004). Community Music Therapy. Jessica Kingsley Publishers.
ANSDELL, G. (2017). Musical Pathways in Recovery: Community Music Therapy and Mental Wellbeing. Routledge.
uARBONÉS, J. & MILRUD, P. (2021). Die Matematik der Musik. Librero.
AUSTIN, D. (2008). The Theory and Practice of Vocal Psychotherapy. Jessica Kingsley Publishers.
BAKER, F. & TAMPLIN, J. (2006). Music Therapy Methods in Neurorehabilitation (A Clinician's Manual). Jessica Kingsley Publishers.
BAKER, F. & UHLIG, S. (2011). Voicework in Music Therapy (Research and Practice). Jessica Kingsley Publishers.
BAKER, F. & WIGRAM, T. (2005). Songwriting (Methods, Techniques and Clinical Applications for Music Therapy Clinicians, Educators and Students. Jessica Kingsley Publishers.
BAUMANN, M. & BÜNEMANN, D. (2020). Musiktherapie in Hospizarbeit und Palliative Care. Ernst Reinhardt Verlag.
BAUMANN, M. & LODA, U. (2023). Bodysongs - Musik, die in uns lebt. Carl-Auer-Systeme Verlag.
BELGRAVE, M. (2020). Music Therapy in a Multicultural Context: A Handbook for Music Therapy Students and Professionals. Jessica Kingsley Publishers.
BERNATZKY, G. (2015). Musik und Medizin: Chancen für Therapie, Prävention und Bildung. Springer.
BRUSCIA, K. E. (Ed.). (1998). The Dynamics of Music Psychotherapy. Barcelona Publishers.
BRUSCIA, K. E. (2013). Defining Music Therapy. Barcelona: Pathway Book Service.
CASSITY, M. D. & CASSITY, J. E. (2006). Multimodal Psychiatric Music Therapy (for Adults, Adolescents and Children). Jessica Kingsley Publishers.
DECKER-VOIGT, H. H. – OBEREGELSBACHER, D. & TIMMERMANN, T. (2008). Lehrbuch Musiktherapie. Ernst Reinhardt Verlag.
FILZ, R. & HOBER-FILZ, J. (2021). Rhythmusspiele fur Kids. RhythmOne.
FLACH-BULWAN, S. (2010). Musiktherapie und Rechty. Reichert Verlag.
GEMBRIS, H. (2017). Macht Musik wirklich klüger?: Musikalisches Lernen und Transfereffekte (Musikpädagogische Forschungsberichte). Wißner-Verlag.
GILBERTSON, S. & ALDRIDGE, D. (2008). Music Therapy and Traumatic Brain Injury (A Light on a Dark Night). Jessica Kingsley Publishers.
GILESSEN, K. (2021). Die Physik des Klangs (Eine Einführung). Verlag Konigshausen & Neumann.
GROCKE, D. & WIGRAM, T. (2010). Receptive Methods in Music Therapy: Techniques and Clinical Applications for Music Therapy Clinicians, Educators and Students. Jessica Kingsley Publishers.
HAMMANN, C. (2011). Fitness für die Stimme. Ernst Reinhardt Verlag.
DECKER-VOIGT, H. H. (2001). Schulen der Musiktherapie. Ernst Reinhardt Verlag.
FAULKNER, S. (2016). Rhythm to Recovery: A Practical Guide to Using Rhythmic Music, Voice and Movement for Social and Emotional Development. Jessica Kingsley Publishers.
FAULKNER, S. (2021). Drum Circles for Specific Population Groups: An Introduction to Drum Circles for Therapeutic and Educational Outcomes. Jessica Kingsley Publishers.
GRAVESTOCK, J. (2021). Music Therapy in Adoption and Trauma: Therapy That Makes a Difference After Placement. Jessica Kingsley Publishers.
HEGI, F. (2010). Improvisation und Musiktherapie (Möglichkeiten und Wirkungen von freier Musik. Reichert Verlag.
HEIZMANN, K. (2018). Dabada & Dubidu. Schott Music.
HOHREUTENER, S. L. (2009). Spiel - Musik - Therapie: Methoden der Musiktherapie mit Kindern und Jugendlichen (Praxis der Musiktherapie). Hogrefe Verlag.
HULL, A. (1998). Drum circle spirit. White cliffs media.
JAQUES – DALCROZE, E. (1920). Rhythm, Music and Education. Chatto and Windus.
JORDAN, A. K., PFEIFER, E., STEGEMANN, T. & HOCHREUTENER, S. L. (2018). Musiktherapie in pädagogischen Settings : Impulse aus Praxis, Theorie und Forschung. Waxmann.
KERO, G. (2019). Sprechen Sie Rhythmus?: Onomatopoesie beim Lernen melorhythmischer Pattern. Hollitzer.
KESSLER-KAKOULIDIS, L. (2016). Rhythmik und Autismus. Psychosozial-Verlag.
LANGBERG, R. (2021). Klanggeschichten und Rhythmusspiele: Wie man eine Stunde mit Kindern musikalisch gestalten könnte. Alemán.
LINDAHL JACOBSEN, S., WALDON, E. G. & GATTINO, G. (2019). Music therapy assessment. Jessica Kingsley Publishers.
MANTEL, G. (2010). Einfach üben: 185 unübliche Überezepte für Instrumentalisten (Studienbuch Musik). Schott.
MILLER, E. B. (2011). Bio-Guided Music Therapy (A Practisioner's Guide to the Cllinical Integration of Music and Biofeedback. Jessica Kingsley Publishers.
ORFF, G. (1992). Die Orff - Musiktherapie (Aktive Forderung der Entwicklung des Kindes). Fischer Taschenbuch.
PERRET, D. (2005). Roots of Musicality (Music Therapy and Personal Development). Jessica Kingsley Publishers.
PLAHL, CH. & KOCH-TEMMING H. (2005). Musiktherapie mit Kindern (Grundlagen - Methoden - Praxisfelder). Verlag Hans Huber.
RENTMEISTER, U. (2006). Lärmanede Stille im Kopf (Musiktherapie in der Psychiatrie). Reichert Verlag.
RITTMANN, W. (2011). Musik und Rhythmik: Methoden in Heilpädagogik und Heilerziehungspflege: Schülerband: Methoden in Heilpädagogik und Heilerziehungspflege Lehr-/Fachb. Bildungsverlag.
ROOK, J., WEST, R., WOLFE, J., HO, P. et al. (2014). Music Therapy Social Skills. Jessica Kingsley Publishers.
SHEHAN CAMPBELL, P. & SCOTT-KASSNER, C. (2014). Music in Childhood (From Preschool through the Elementary Grades). Schirmer Cengage Learning.
SCHMIDT, H. U., STEGEMANN, T & SPITZER, C. (2020). Musiktherapie bei psychischen und psychosomatischen Störungen. Elsevier.
SPITZER, M. (2002). Musik im Kopf. Schattauer.
STEGEMANN, T. (2018). Was MusiktherapeutInnen über das Gehirn wissen sollten: Neurobiologie für die Praxis. Ernst Reinhardt.
STORZ, D. (2014). The Music in Music Therapy: Psychodynamic Music Therapy in Europe: Clinical, Theoretical and Research Approaches. Jessica Kingsley Publishers.
THAUT, M. H. (2005). Rhythm, Music and the Brain (Scientific Foundations and Clinical Applications). Routledge.
THOMPSON, G. (2022). Goal Processes in Music Therapy Practice. Jessica Kingsley Publishers.
TUPKER, R. (2009). Durch Musik zur Sprache. Herstellung und Verlag: Books on Demand.
WHEELER, B. (Ed.). (2015). Music therapy handbook. The Guilford Press.
WIGRAM, T. (2004). Improvisation: Methods and Techniques for Music Therapy Clinicians, Educators, and Students. Jessica Kingsley Publishers.
WOSCH, T. & WIGRAM, T. (2007). Microanalysis in Music Therapy. Jessica Kingsley Publishers.
Vedecké publikácie na internete